Typy odstrelovačov

Sniper
Maskovaný odstrelovač pri presune. (Zdroj: www.wired.com.)

Odstrelovači predstavovali vždy postrah plížiaci sa po bojisku. Postupom času sa pozornosť na nich prikláňala a odkláňala. V dnešnej dobe, keď väčšina ozbrojených stretov prebieha v meste, pričom nepriateľ väčšinou používa asymetrický spôsob boja, prudko narastá význam odstrelovačov na oboch stranách. Rôzne polovojeské a teroristické organizácie už majú k dispozícii potrebné vybavenie a poskytujú časti svojich bojovníkov odstrelovačský výcvik. Preto by každý vojak pôsobiaci v takomto prostredí mal brať hrozbu odstrelovača so všetkou vážnosťou. V zásade môžeme odstrelovačov rozdeliť do troch hlavných kategórií,pričom každá má svoju vlastnú charakteristiku, a tej treba prispôsobiť aj metódy boja proti nim.

Najnebezpečnejším odstrelovačom je špeciálne vycvičený jednotlivec s modernou výbavou a v neposlednom rade výkonnou odstrelovacou puškou. Títo strelci sú schopní identifikovať významné ciele v radoch nepriateľa a útočiť neraz na vzdialenosti presahujúce 1 000 metrov. Väčšinou sú súčasťou väčšej a dobre organizovanej ozbrojenej skupiny, pričom ich konanie je súčasťou komplexnejšej taktikynepriateľa. Boj proti takýmto odstrelovačom je podstatne náročnejší v porovnaní s ostatnými, pretože na svoje krytie vynakladajú enormné úsilie. Prednedávnom týmto odstrelovačom venovalo pozornosť len zopár krajín (USA, krajiny bývalého ZSSR...). Inde boli len zriadka zaradení v rádových jednotkách vo väčších počtoch. Zvyšujúca sa dostupnosť kvalitných zbraní a výbavy (nočné videnie, diaľkomery...) majú už teraz za následok, že s týmito strelcami sa spojenecké armády stretávajú stále častejšie, pričom tento trend sa v krátkom čase pravdepodobne nezastaví.

Ďalšia kategória strelcov – odstrelovačov sa v anglosaskej literatúre označuje pojmom “marksman“, čo by sme voľne mohli preložiť ako “ostrostrelec“. Boj v meste je pre týchto strelcov prirodzený prostredím. Väčšinou sú vybavení “štandardnou“ zbraňou, no nad ostatnými strelcami vynikajú svojou muškou. Taktiež ich bojové umenie je na vyššej úrovni a je veľmi ťažké ich detekovať a zasiahnuť, najmä v mestskom prostredí. Môžu byť nasadení individuálne alebo v skupinách, pričom väčšinou je ich cieľom znepríjemňovať život nepriateľovi (keď aj nedôjde k stratám na životoch, nasadenie 1 – 2 ostrostrelcov môže významne spomaliť postup nepriateľa, čo sa môže využiť napr. pri presuna vlastných síl). Tak ako všetci odstrelovači, aj ostrostrelci sú významným zdrojom informácií. Väčšinou sú nasadzovaní ako súčasť väčšej ozbrojenej skupiny, no ich počínanie je do značnej miery autonómne a nemajú jasne zadefinované prioritné ciele.

marksman
Marksman. (Zdroj: ai.stanford.edu.)

Poslednou skupinu odstrelovačov tvoria tzv. “víkendoví strelci“, čo sú často ľudia s minimálnym vojenským výcvikom, používajú bežnú pechotnú výzbroj, no miesto otvorenej konfrontácie strieľajú na nepriateľa z krytu malý počet rán a následne sa skryjú. Často sú na nerozoznanie od civilného obyvateľstva a zbraň nosia skryte. Často sú len v okrajovom spojení s ostatnými bojovníkmi. Aj keď by sa mohlo zdať, že takýto nepriateľ nie je pre modernú pechotu žiadna výzva, opak je pravdou. Aj keď sa nepredpokladá spôsobenie väčších strát činnosťou takéhoto odstrelovača, po jedinom výstrele je ťažké odhadúť schopnosti strelca. Keďže je náročné takéhoto strelca nájsť, odlíšiť od civilistov a zničiť, môže svojim pôsobením výrazne spomaliť tempo bojových operácií nepriateľa.

Odstrelovač väčšinou strieľa na vzdialenosť 300 – 600 metrov, pričom hlavne v zastavanom prostredí ide skôr o menšie vzdialenosti. Pre účinnú paľbu na 800 a viac metrov je potrebné mať kvalitnejšiu výzbroj, a hlavne strelca, aj keď ťažké odstrelovacie pušky/antimateriálové pušky umožňujú skúsenému strelcovi ničiť ciele aj na vzdialenosť 1 500 metrov. Vďaka vysokej kinetickej energii umožňujú ničenie živej sily aj v rôznych krytoch.

Dostupnosť kvalitných zbraní, ako aj modernej výbavy pre odstrelovačov v spojitosti s nepravidelným vedením boja postupne vedú k zvyšujúcemu sa riziku spojeného s nasadením nepriateľských odstrelovačov. Dostupnejšie sú aj rôzne tlmiče a iné zariadenia sťažujúce detekciu strelca, ktoré síce znižujú presnosť streľby, no na vzdialenosť do 200 metrov ju oplyvňujú minimálne, čo na boj v meste veľakrát stačí. Do výcviku odstrelovačov investujú čoraz viac úsilia nielen krajiny s menšími ozbrojenými silami, ale aj rôzne polovojenské a teroristické organizácie. Preto je nevyhnutné, aby moderná pechota bola pripravená takémuto nepriateľovi čeliť.

Autor článku: Tomáš Beňuš | Článok vložený 10. 11. 2014